[vc_row][vc_column width= »1/1″][vc_column_text]Jean-Luc Schaffhauser pochádza z Alsaska. Narodil sa v roku 1955, svoju kariéru začínal vo svojich 19-tich rokoch, ako učiteľ filozofie. Ako 23 ročný už bol poslaneckým asistentom vo francúzskom parlamente.

Menovite pracoval pre Marcela Rudloffa, ktorý bol v 80-tych rokoch kľúčovou postavou alsaskej politiky. Marcel Rudloff popri tom, že bol primátorom Strasbourgu, bol aj členom francúzskeho senátu a obsádzal aj post predsedu Alsaskej Regionálnej Rady. Jean-Luc Schaffhauser do roku 1992 zodpovedal vedľa Rudloffa v oblastiach alsaskej energetiky, ochrany životného prostredia, regionálneho i miestneho ekonomického rozvoja.
V roku 1986 Jean-Luc Schaffhauser založil Inštitút Regionálnej Spolupráce a Rozvoja (Institut régional de coopération développement, IRCOD), ktorý mal cieľom vybudovanie a zosilnenie spolupráce s južnými krajinami (s Afrikou) a podporiť hospodársky rozvoj. Jean-Luc Schaffhauser bol prvým predsedom tejto organizácie.
Jean-Luc Schaffhauser pracoval aj ako konzultatnt Jacquesa Chaban-Delmasa (ktorý bol viackrát predsedom francúzskej národnej rady) v otázkach decentralizácie. Zúčastnil sa aj v zakladní schôdzi Európskych regiónov.
Kvôly obsadenému postaveniu v Alsaskej Regionálnej Rade a v IRCOD-e, mal Jean-Luc Schaffhauser viacero možností vycestovania do východnej Európy ešte za čias berlínkseho múru.
Po rade blízkeho riateľa, Roccoa Buttiglioneho, ktorý bol poradcom Svätej stolice v oblasti východoeurópskych krajín, počas svojich vycestovaní poskytoval svoju pomoc pri koordinovaní demokratických opozícií vo východoeurópskych štátoch.
Po rozpadnutí východného bloku ho prezident Maďarskej republiky a poslanci ostatných vlád východnej Európy zvolia za predsedu Európskeho Demokratického Fóra.
Zároveň sa stane aj predsedom Európskej Akadémie, ktorej cielom je vypracovanie stratégií pre európske štáty v otázkach energetiky, obrany a imigrácie. V roku 1991 navštívi Rusko, aby podporoval umierenie medzi Vatikánom a ortodoxnou cirkvou.

V roku 1992 Jean-Luc Schaffhauser odchádza zo štátneho sektoru, aby pracoval ako nezávislý konzultatnt a firmený správca. V tomto čase pracuje pre viacero firiem, ktorím vybavuje usadednie sa v Európe, Afrike či v Ázii.
V tomto postavení pracoval od roku 2000 do roku 2008 okrem iných aj pre leteckú spoločnosť Dassault.
Pracuje ako konzultant na vypracovaní decentralizačného programu pre africké a ázijské spoločnosti Svetovej Banky, taktiež je poradcom jednej investičnej firmy. V roku 2004 z poverenia francúzskej vlády vedie francúzsko-ruské rokovania o energetickej účinnosti (ako konzultant firiem Dassault a Total navštívil i Rusko).
V roku 2007 ustupuje, aby svoj čas venoval analýze ekonomickej a finančnej kríze v Európe.

V tomto čase publikuje viacero kních za podpory inštitútu CAPEC.Popri inom publikuje aj články s ekonomickou i sociálnou tematikou.
Od septembra 2012 znova pracuje ako nezávislý medzinárodný konzultant.

V roku 2008 sa aktivizuje i v rámci inštitútu CAPEC (CAPEC: Kríza, Analýza, Návrhy, Experimenty, Komunikácia), aby so svojimi kolegmi hľadali riešenia na systémovú krízu ktorá postihuje ekonomiky Francúzska i celej eurozóny.

CAPEC vydalo dve diela Jean-Luca Schaffhausera:
„Crise financière, stop ou encore“ v preklade „Finančná kríza, koniec alebo pokračuje“ (september 2009)
„Relance par le Pouvoir d’achat et l’investissement“ v preklade „Oživenie hospodársta pomocou kúpnej sily a investície“ (spolu s Alainom d’Iribarneom, január 2011)

V roku 2014 Jean-Luc Schaffhauser vkročí do politiky a vstúpi do Rassemblement Bleu Marineu, ktorá je politická štruktúra spájajúca patriotské organizácie okolo Marine LePen.
Obsadil prvé miesto na kandidátskej listine Strasbourg Bleu Marine počas strasbourgských komunálnych volieb, z ktorej sa dvaja poslanci dostali do strasbourgského zastupiteľstva.

V tom istom roku ho zvolili za európskeho poslanca.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]